独りぼっちおいてミリオン

4.cast - aj to sa stava...

20. listopadu 2008 v 21:50 | piyoko-chan |  život na vlastnú päsť
Takuya od Mikuho nebyva daleko. No skoro celu cestu nic nepovedal. Len hladel do zeme, obcas zabludil pohladom na mna a usmial sa. To bolo asi tak vsetko. A ja samozrejme, som sa tiez neodvazila nic povedat.

"tak..a sme tu!" zastal pri cervenej branke a otvoril ju. Vosla som do dvora a spadla mi sanka. Ocitla som sa v prekrasnej zahrade plnej sakurovych stromov. Presli sme cez celu zahradu az k malemu domceku. "pod dnu..." otvoril dvere a usmial sa. "dakujem..." nemala som inych slov. nebolo treba. Vosli sme dnu a vyzuli si topanky. Takuya sa namna znova tak krasne usmial, chytil ma za ruku a tahal na poschodie. "nezlakni sa prosim ta!..." povedal este pred tym ako sme vosli do jeho izby. Vtedy som nechapala. Ale len vtedy. Akonahle otvoril dvere, pochopila som, ako to mysli. To ze tam bol MENSI neporiadok neberiem do uvahy. Ale bolo to presne tak, ako Miku povedal. Takuyova izba bola plna gitar. Este aj postelne pradlo malo vzory gitar. Vosla som dnu a obdivovala kazdu prkotinu v jeho izbe. "kludne si sadni, hned som spet" znova sa tak krasne usmial. Mala som dost. Jeho usmev ma stale dostal do akejsi extazy a nedokazala som sa ovladat. Viem, znie to vtipne, ved sa takto usmieva namna len jeden den. Ale aj to predsa staci. "ah..asi som sa zalubila.." zasepkala som sama sebe a citila som sa akoby som sa vznasala v oblakoch. Pretoze zrazu som uz lezala na jeho posteli. Sama... a hladela som na kopu plagatov po jeho stenach. Ani som sa nenazdala a nebola som az tak sama. Ucitila som takuyovych 54 kil na svojich stehnach. Sialeny maly blazonko. Preklakol ma a sadol mi na stehna. Polozil si ruky na moje brucho. Boli neuveritelne studene. V tom momente by zomna slepy precital roman. Prebehol mi mraz po celom tele a citila som sa ako otvorena kniha pisana brailovym pismom. Zacala som sa chviet. "co ti je ty potvorka?" zvedavo sa opytal, usmial sa a naklonil sa nado mna. Ruky mal zrazu tesne vedla mojej hlavy a jeho vlasy nezne hladili moju tvar. "H.." podivna hlaska co zo mna vysla mala podobu vzdychu anime postavicky. Chvilku sme na seba len nemo hladeli a potom takuya nezne zasepkal: "mas tak krasne oci. Nieco tajomne ukryvaju. Dovol mi, prosim ta to odhalit a..." "pssst... nepros. Rob somnou co len chces, len nezran moje srdce..." extremne sa mu rozsirili zrenicky a dalej uz neviem, pretoze som zatvorila oci. Ucitila som hrejivy bozk na krku, co prinutilo moje srdce rychlejsie sa rozbuchat. Polozila som ruky na jeho zatylok a hladila som jeho mierne odstavajuce uska. Jemu sa tiez zrychlil dych a bozkami presiel od mojho krku az k peram. Vasnivo sme sa zacali bozkavat. Nepreslo ani desat minut a vo vasnivom objati sme sa oddali jeden druhemu. Nemohla som tomu uverit. Pripadalo mi to, akoby som ho poznala cely zivot. Akoby som ho cely zivot milovala, akoby som po nom cely zivot tuzila. A dockala som sa ho. Dockala som sa toho krasneho momentu kedy som citila kazdy jeho dotyk kdekolvek na mojom tele. Moment plny vasne, rozkose, slasti a romantiky. Milovala som ho a vedela som, ze aj on mna. Cely cas mi to dokazoval viac a viac a mala som dost ked pri najviac zrychlenom hikavom dychu som zacula moje meno v podobe vykriku. Mojou odpovedou na ten jeho vykrik bol hlboky nadych a prudky hikavy vydych. Zrazu bolo ticho... tma... nic...
Lezala som na jeho hrudi a prstami som sa po nej prechadzala. Noc stravena s takuyom bolo to najkrajsie co som v zivote zazila. "takuya? Hmm.. lubis ma?" necakane som polozila uplne nezmyselnu otazku. Ved je snad jasne, ze ked s vami niekto stravi tak prekrasnu noc.. tak to nemoze byt len tak pre nic za nic. Pozrel sa namna a nadychol sa: "nie nelubim ta..."..........

koniec 4.casti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ryuu-chan :-3 Ryuu-chan :-3 | Web | 22. listopadu 2008 v 14:45 | Reagovat

*_*.............

kawai :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama