独りぼっちおいてミリオン

3.cast – Zoznamka formou trapasu

8. listopadu 2008 v 22:24 | piyoko-chan |  život na vlastnú päsť
Zostal u mna celu noc. Z tolkych hodin vysvetlovania vysvitlo to, ze sme nevlastni surodenci. Ze moja mama mala milenca z coho vlastne vzikol Miku. Jeho nasledne nechala u toho muza v Tokyu a odisla do Yokohamy kde sa spoznala s mojim otcom. A po rozvode mojich rodicov zahadne zmizla...

Nespali sme celu noc. Miku sa nakoniec rano ponukol, ze nemusim platit za hotel. Ze mozem byvat u neho. Tak som sa rychlo pobalila a na recepcii zaplatila izbu.
"Naozaj ti velmi pekne dakujem" celou cestou k nemu som omielala dokola to iste. Hned pri dverach jeho bytu nas privital maly psik neidentifikovatelnej rasy. "nyappy! Laska moja!" objal maleho psika ktory sa dobre od radosti do M neposkladal. "kludne sa tu zloz a cit sa ako doma. Ja idem s Nyapyy vonku" "vazne...este raz dakujem" a uz ho nebolo. Vosla som do jeho obyvacky. Hrala vsetkymi farbami sveta. Zlozila som si tasku ku gaucu a sadla nan. Par minut som tam len tak necinne sedela a potom som sa chvilu prechadzala po celom jeho byte. Zrazu som zacula odomykanie dveri a tak som si pomyslela, ze mikuho trochu nastrasim. Otvorili sa dvere a ja som spravila obrovske "BUU!" no na moje prekvapenie tam nestal miku, ale styria mne neznami chalani. Tipujem, ze to boli chalani z Mikuho bandy. No TRAPAS! Utekala som do obyvacky a schovala sa pod stol. "a ty si kto?" ako prvy sa ku mne prihovoril chalan s medenymi vlasmi, kopou nausnic v oboch usiach a neskutocne krivym usmevom. Ale vyzeral celkom milo a vytiahol ma spod stola. "jaa...prepacte ze som spravila to com som spravila. Ale myslela som si ze to je Miku" "ahaa...tak ty si jeho nova holka" povedal druhy chalan s blond brckavymi vlasmi a okuliarmi. "nieee! Ja som jeho sestra" usmiala som sa. Zaznelo jednohlasne: "COZE??" "ja som sa o tom dozvedela vcera" zasmiala som sa. "aaa....tak to je potom o inom. Ja som Teruki. Toto brckave cudo je Yuuki, tamto ciernovlase za nim je Kanon a Takuya..no.. ten ako furt niekde zmizol" zasmiali sa. "ja som nezmizol. Som tu" zacula som hlas spoza mna a az ma straslo. Ten hlas bol dokonaly. Otocila som sa. Stal oprety pri kuchynskych dverach. Zhlboka som sa nadychla a zabudla zavriet usta. Bol nadherny. Nadherny usmev pri ktorom sa jeho krasne hnede oci zuzili a mali tvar len malych strbiniek. Rukou si presiel po rysavohnedych vlasoch a stale sa tak krasne usmieval. Ale neposobil dojmom akehosi skolskeho frajera. Prave naopak. Vyzeral ako nevinne stvorenie, vecne utiahnute niekde vo svojom svete. "aa....ako sa volas ty?" usmial sa namna kanon. "Ayumi..." "mileee" poznamenaj Yuuki. Sadli sme si na gauc a pustili sme sa dajak do reci. Rozpravali svoje zazitky s kapelou a najviac tak rozpraval Teruki. Bolo viac nez ocividne, ze je to decembrove dieta. A Takuya zase opacne. On bol skoro stale ticho. Len sa tak krasne usmieval a to ma privadzalo do rozpakov. Medzitym uz Miku dosiel domov. "ahojteeeee! Vidim, ze ste sa stihli zoznamit" zasmial sa. "pockajte namna, hned sa k vam pridam, len idem po nejake veci hore" povedal miku a kracal prec. "pockaj! Idem s tebou. Chcem sa s tebou porozpravat" zahlasil takuya a utekal za miku.
"pocuj miku. Ty si sa kedy dozvedel o tom, ze ayu je tvoja sestra?" "noo...mne o nej mama rozpravala, ale az vcera sme sa stretli" "je uzasna! Uz ked som ju uvidel tak sa mi rozbusilo srdce" posepkal takuya a hodil sa na mikuho postel. "hmm...po dlhej dobe sa ti zapacilo nejake dievca. A zhodou okolnosti je to moja stratena sestra" zasmial sa miku a potlapkal takuyu po pleci. "mikuu...vsakze ti nebude vadit ak si ju poziciam" "ako to myslis...POZICIAM?" zasmiali sa. "noo...pozvem ju k sebe domov. Chcel by som ju spoznat a ty dobre vies ze som neskutocne hamblivy. Nedokazal by som sa s nou o nicom rozpravat v takej velkej spolocnosti. Ved uz teraz co sme sedeli v obyvacke som nedokazal vypustit zo seba ani slovo" "ano viem ako to myslis. Pockaj chvilocku ja to vybavim...Ayumiii!" zakrical a ja som prisla za nim. "isla by si prosim ta s takuyom k nemu domov po nejake veci? My s chalanmi mame este nieco na praci" usmial sa a ja som samozrejme nenamietala. Obula som sa, hodila na seba mikinu a vyrazili sme.

koniec 3.casti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama