独りぼっちおいてミリオン

2.cast – Moze za to osud?

8. listopadu 2008 v 20:25 | piyoko-chan |  život na vlastnú päsť
Predsa len sa mi akosi podarilo tu piesen odspievat. A zvlastne bolo to ze nepraskol ani jeden vyklad.

Vsetci tlieskali a mala som pocit, ze som to zaspievala dobre. "aya!" kricala na mna Saya a ukazovala na "pohovorovu" miestnost. Este som sa znova porozhliadla po vsetkych ludoch a kyvala, ked tu zrazu som zbadala, ako namna jeden chalan pozera. Vyzeral, akoby bol ocareny tym, ze zbadal ducha. Bol strasne pekny. Zlatoplave vlasy, hnede oci a nadherny usmev. A nevyzeral ani staro. Tak som sa na neho pekne usmiala a on mi ten krasny usmev opetoval. Dobehla som za Sayou a ona spustila predhovor: "Aya! Bola si vynikajuca! Neviem co v tebe je, ale opovaz sa zahodit to. Hned ako si zacala spievat, prisli za mnou viaceri manazeri s roznych znamych kampani..." rozpravala dalej a ja som s udivom hladela na nu. Dala mi svoju vizitku a vravela, ze mozem ostat pozerat sa na ostatnych. Samozrejme som ostala. Chcela som najst toho krasneho chalana. A nasla som ho. Sedel presne na tom mieste, kde sedel ked som spievala. Pribehla som k nemu a otvorila usta, ze nieco poviem. Ale on ma predbehol: "pod na chvilu von" a bez akehokolvek cakania na moju reakciu ma tahal von za ruku. Ked sme sa dostali von, vela ludi tam nebolo. A este aj on spustil predhovor, no nie az taky obtiazny, ako Saya. "bola si uzasna! Je v tebe toho neskutocne vela..a..chcel by som...chcel by som ta...predstavit mojim kamosom. Chalanom z mojej malej kapely. Co ty na to?" rozziarili sa mu oci a znova sa tak krasne usmial. Ja som sa skoro rozliala na kolomaz, tak krasne sa usmieval. "jasne! Budem rada. A...ako sa volas?" opytala som sa a snazila som sa zakryt cerven na licach. "moje meno je..Akiharu!" usmial sa a podaval mi ruku. "jee..akiharu...ake mile!" usmiala som sa a on sa zamracil. No vzapeti sa znova smial. "ale budem rad, ak ma budes volat Miku. Moja kapelna prezyvka. Mame taku malu kapelu, nedavno zalozenu, a vela ludi o nas este nevie. A ako mam volat ja teba?" "noo..volam sa Ayumi.. a je mi vazne jedno ako ma budes volat" zasmiala som sa. "byvas daleko odtial?" nahle sa opytal. "nie..tu v hoteli za rohom" "preco v hoteli?" "noo...ja som usla z domu..pohadala som sa s otcom a odisla som. Metrom z Yokohamy" zasmiala som sa a on sa mi zahladel do oci. "taak..bude ti vadit ak ta pojdem odprevadit?" milo sa opytal. "jasne ze nie..naopak..budem rada" a sli sme spolu smerom k hotelu. Celu cestu sme sa rozpravali o tej jeho kapele a o jej clenoch. Strasne som sa nasmiala, ked rozpraval o chalanovi menom Takuya, ktory u nich hra na gitaru. Vraj miluje len svoju gitaru a ziadnu inu holku. No proste haluz. Ked sme dosli na hotel, pozvala som ho samozrejme aj dnu do izby. "kludne si sadni" ukazala som na postel. Do cestovnej tasky vedla postele som hodila nejake zbytocnosti a zavrela ju. Miku na nu tak este chvilu pozeral a potom ju zobral do ruky. Pozrel na visacku s mojim menom a precital ho: "Ayumi Tsuki...Tsukiyama? Co?" pozrel namna. "co je? To je moje meno" nechapala som. "tak to si potom ty. To o tebe mi mama rozpravala" povedal a polozil tasku na postel. Kracal ku mne a objal ma. "coze? Prepac ale...nerozumiem" hladela som nanho a stale nechapala. "ja som Tsukiyama Akiharu"...

koniec 2.casti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 isako isako | 8. listopadu 2008 v 20:32 | Reagovat

aha.. zaujmave...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama