独りぼっちおいてミリオン

1.cast-Hadka a prvy krok

7. listopadu 2008 v 21:25 | piyoko-chan |  život na vlastnú päsť
"baľ sa!! Uz ta tu viac nestrpim!"

vrieskal po mne otec a svoju zlost si samozrejme vylial na mne aj tym ze ma udrel. "co som ti zase urobila? Preco po mne furt len ziapes?! Mama na mna nikdy takto nekricala. Ani ma nemlatila!" branila som sa uslzenymi slovami. "mama uz nieje! A neodvravaj! Urobila si to ze si sa uz narodila!" "ked si ma tak nechcel tak si mohol kontrolovat svoju hladinu hormonov!" vykrikla som na cely dom pretoze do pohara mojej trpezlivosti dopadla posledna kvapocka.vbehla som do svojej izby a zamkla za sebou dvere. "ty hlupa mala rozmaznana! O co sa to pokusas?!" vrieskal po mne nadalej a buchal na dvere.
"vravel si ze sa mam pobalit.tak plnim tvoj rozkaz..." baliac sa som odpovedala cez zavrete dvere. Ani nie behom polhodiny som mala zbalene tie najdolezitejsie veci. Vybehla som z domu a na najblizsej stanici metra som nastupila s cielom - TOKYO. Kedze Yokohama nieje daleko od Tokya cesta az tak dlho netrvala. Ako vzdy som v metre zaspala a von na konecnej ma tahali. V tokyu som nikoho nemala a tak som sla do hotela. Za peniaze, ktore som mala schovane a za tie ktore som v ten den ocovi "ukradla". Dosla som na izbu, zamkla za sebou dvere,hodila sa na postel a zaspala.
Dalsi den prisiel ako voda a hned po ranajkach som sla hladat si nejaku "pracu". V nedalekom bare bol letacik - NOVE TALENTY - a tak som vbehla dnu. Pomyslela som si ze spievanim by som si mozno trochu zarobila. Aspon na to najdolezitejsie. Porozhliadala som sa a vosla do "zakulisia". Sedela tam akasi zenska a vyzerala celkom sympaticky. "pekny den prajem! Ja som Saya, manazerka" usmiala sa a podala mi ruku. "ja som Ayumi...a...vazne netusim co chcem" roztrasene som povedala a ona sa usmiala. "utek z domu, co?" pozrela namna a ja som zahanbene prikyvla. "takych sme tu mali vela" zasmiala sa a vo mne to vzbudilo akusi nadej. Asi hodinu sme sa len tak rozpravali a nakoniec povedala, ze vzhladom na okolnosti, mozem vystupit na "javisku" uz dnes vecer. "to vazne??" prekvapene som nanu pozerala. "ale ja vazne netusim ci viem spievat az tak dobre aby som mohla spievat verejne. Co ked vam tu vdaka mne popraska vyklad?" zakryla som si usta a obe sme sa smiali. "este ta poprosim, takzvane ucastnicke je 100 yenov. Neboj...ked sa ti to poadri, niekolko nasobne sa ti to vrati" usmiala sa. Vytiahla som penazenku ALO KIČI a z nej nasledne 100 yenov. "takze, vecer sa vidime, aya?" "urcite pridem" jej usmev som opetovala a aj z dovodu ze mi pridelila meno Aya.
Dosla som na hotelovu izbu a lahla si. Len tak som hladela na strop miestnosti a zrazu mi zacal zvonit mobil: "ako...mi vysvetli kde si?!" skrikol do telefonu moj otec. "som tam kde by ti to ani nenapadlo. A uz mi neotravuj zivot!" zlozila som mu a vypla mobil. Vybrala som z neho sim-kartu a zlomila ju napoly. Asi pol hodinu som este lezala na posteli a potom som si zacala pospevovat. Takzvane pripravy na vecer. Pobehujuc a spievajuc po izbe som sa ani nenazdala a uz bolo sedem vecer. Este som skocila do sprchy, obliekla sa a vyrazila.
V bare uz bolo neskutocne vela ludi a ja som chytala šoky z kazdeho, kto okolo mna presiel. "aa...tu si aya!" chytila ma Saya za rameno a odtiahla do tej miestnosti kde sme mali pohovor. "priprav sa o par minut ides" potriasla mi rukou,popriala vela stastia a bola prec.
"a teraz pride 17rocna Ayumi z Yokohamy!! Prosim potlesk!!" ozvalo sa navokol a ja som pomaly kracala k mikrofonu. Fascinoval ma ten potlesk a strach zomna pomaly opadaval.
Pristupila som k mikrofonu, zobrala ho do ruky a mezditym hudba zacala hrat. Posledne co som urobila pred tym ako som vypustila prve slovo piesne bolo to, ze som sa rozhliadla po celom obecenstve...

koniec 1.casti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 isako isako | 8. listopadu 2008 v 18:14 | Reagovat

mno fiiiiiiha..  :D som zvedava na pokracovannie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama