独りぼっちおいてミリオン

7.cast-Pravda...

22. srpna 2008 v 15:00 | piyoko-chan |  We used to be friends
zobudit sa vedla takuyu bol nepopisatelny pocit.

najprv som tomu neverila,myslela som si,ze to je len sen az dokym nezacal hladit moje vlasy a nepobozkal ma na celo.nehybne som lezala hlavou na jeho hrudi a citila som ako sa nadvihuje pri kazdom jeho nadychu a vydychu.nedokazala som odolat a zacala som ho bozkavat na hrud.no aj tak najsladsie boli jeho pery a tak som presla bozkami po krku az tam kam,kde som chcela.znova sme mali obaja plne pusy prace a ja som si lahla nanho-tak to bolo totiz omnoho prijemnejsie. "ako dlho si uz hore?" opytala som sa ked som si uz pomaly prestavala citit pery. "ja som hore uz dost dlho" odvetil a zahladel sa mi do oci. "a preco si ma nezobudil?" polozila som dalsiu otazku a takuya sa zasmial a zacal ma nezne hladit po chrbte. "vies...bolo to neskutocne uzasne sledovat ta ako spis.vyzerala si nevinne ako anjelik a pritom som zistil,aka vasniva dracica dokazes byt.aa...bolo to take vzrusujuce citit kazdy tvoj vydych na mojej hrudi.tak som ta nebudil a uzival si teplo tvojho tela" ja som sa zasmiala a zase som natocila hlavu do strany aby som sa nezrazila s jeho nostekom a zase sme sa zacali vasnivo bozkavat.aj napriek tomu ze som vedela,ze ked sa dostanem k jeho peram tak niet toho boha,ktory by nas od seba odlepil.aj ked som si po vazne dlhom case prestavala citit pery,nedokazala som odolat chuti jeho bozkov.asi hodinu sme tam len tak prelezali a maznali sme sa. "tak..aky je dnes plan?" opytal sa takuya ked sme sa uz domaznali a ja som sa obliekala. "ja neviem.ale mala by som si vymysliet nejaku vyhovorku ze som nespala doma" povedala som a uviazala som maslicku na korzete na satach.trapila som sa aj so zipsom na chrbte ale takuya sikovne skocil na postel,odhrnul mi vlasy a zapol zips.potom som uz len pocitila neskutocne hrejivy pocit na krku od jeho bozku.zvlastne...taky horuci bozk a ja som z neho mala zimomriavky po celom tele.polozil hlavu na moje rameno,objal ma za zadu za pas a ja som ho pohladila po lici. "ty moja mala trubka.ty urcite nieco vymyslis" usmial sa a pobozkal ma.myslela som si ze sa znova od seba neodlepime ale on sa postavil a kracal ku dveram.ja som poslusne pricupkala za nim a prebehlo par minut,ocitli sme sa znova v parku pri ´nasej´ lavicke.kracali sme dalej az ku nam domov a spolocne sme vymyslali vyhovorku.ked som uz odomykala vchodove dvere vskrsol vomne napad a ja som sikovne vosla dnu. "nyappy!" zakricala som a z kuchyne len vykukli styri hlavy a nechapavo na nas zazerali. "a ty si kde bola?!" stval sa kanon. "vecer mi volala isako ze mam prist ku nej a tak som sla a prespala som u nej" a ako to ze si prisla s takuyom?" nedvovercivo sa pytal kanon. "ked sla hanabi domov a ja ku vam tak sme sa stretli a prisli spolu.aj to sa vymyka tvojmu za-..kazu?" takuya sa sekol pri poslednom slove a plesol sa po cele.ja som o tom vedela ale akoze som tvarila ze chcem vysvetlenie.chalani zostali v obyvacke a my s kanonom sme sli do jeho izby. "co myslel takuya tym tvojim zakazom?!" zvysila som ton zhlasu a prvy raz v zivote som uvidela kanonov vystraseny vyraz tvare a prudko sa hodil do sedu na postel. "noo...sss...ja.." koktal,hltal na prazdno a bolo vidiet ze ho to prekvapilo. "nevymyslaj si nic!s pravdou von! IHNED!!" zvrieskla som a jemu to az zaplavilo oci slzami.zahrabol si do vlasov a zhlboka sa nadychol. "ja..zakazal som chalanom aby s tebou nieco mali.mam na teba davat pozor a ty mas predsa este len sedemnast.." "len sedemnast?!ty si sa prvy krat vyspal s holkou ked si mal petnast!nechapem o co ti ide.." "to nieje cele..no tazko sa mi to hovori..ja..niesom tvoj brat" "ved to viem.si len moj nevlastny brat" "ani to.tu ide o to,ze nemame spolocneho ani jedneho z rodicov" tieto slova mnou tresli o zem.skoncila som na kolenach a s otvorenymi ustami som zazerala na kanona.v tej chvili som nevedela si mam plakat alebo ho zavrazdit. "a co to ma spolocne s tym zakazom?" pozrela som nanho a akoby som mu rozumela aj bez slov.vtedy som to cele pochopila. "kanon...ale ja uz niekoho mam..." a bez zbytocnych inych slov som odisla.vecer som bola s takuyom na prechadzke a spominali sme na minulu noc.po chvili som zastala a zakoktala som: "my..sme..sli..na-naostro co?" uvidela som jeho vydeseny vyraz v tvari a dovtipila som sa.dosli sme k nemu domov,ale uz sme si dali pozor na to,co v noci robime.rano som si spravila tehotensky test(vzdy som jeden nosila sosebou)vratila som sa do jeho izby a on uz bol hore a uvidel co drzim v ruke.spadla som na kolena a zacala som vzlykat. "tak co?..." nedockavo sa pytal. "negativny..." vydychla som a po lici sa mi skotulala slza.pribehol ku mne a objal ma. "ach moja" hladil ma po vlasoch.bola som rada ze niesom tehotna ved mam sedemnast.ale zaroven mi to bolo aj trocha luto,ved to dieta by bolo nadherne...
koniec 7.casti
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Isako Isako | 22. srpna 2008 v 15:09 | Reagovat

ujujuj.. keby som nevedela ako to skonci.. moja auz tolko neplac.. bude aj horsie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama